#1036

od | sep 12, 2019 | Systém | 4 komentáre

Sme len čísla. Pre korporát sme len číslo. Číslo na kartičke. Číslo v súvahe na strane pasív. Číslo na výplatnej páske…Moje bolo 1036..

Korporátna kariéra nebola pre mňa. Samozrejme, že počas nej som si myslel, že by sa zo mňa mohol stať veľký manažéris, resp. snažil som sa o tom presvedčiť, hoci som vedel, že si nepekne klamem.

Život ma so mnou asi iné plány. Mám byť pre túto planétu, spoločnosť, systém, rodinu, seba alebo čokoľvek iné, užitočný asi inak. Nejaká predstava tam už je. Je ale zatiaľ veľmi nejasná. No viem, že svoje miesto v korporátoch, veľkých spoločnostiach a firmách prenechám niekomu inému. Niekomu, kto bude za také miesto rád.

Hoci ľudia, resp. bytosti v nás nie sú schopné dosiahnuť šťastie a naplnenie v takom prostredí. Veď bodaj by vedeli v takom toxickom časopriestore. Fajn neznamená byť šťastný. Fajn znamená priemer, že je to znesiteľné a my tu nie sme tu pre to.

Ľudia pracujúci v korporátoch, firmách, spoločnostiach zabudli, že sú v prvom rade ľudskými bytosťami a až potom zamestnancami a tou pozíciou na ktorej pracujú. Preto sa namiesto ľudských bytostí v spoločnostiach stretávajú egá a ich identity. Čím vyššia pozícia, tým väčšie ego, tým vyššia mienka o sebe poháňaná pocitom mať pravdu. Samozrejme, čím vyššia pozícia tým je hon za pocitom, ktorý mu dodáva vlastná fiktívna pravda extrémnejší.

Nielen korporátna kariéra, ale ani kancelárska klíma a prostredie neboli pre mňa. Povedzme si na rovinu, kto z nás rád zalezie do nory ešte za tmy a vychádza z nej až za tmy? Jediné svetlo, ktoré pokožka vidí je z monitora, poprípade z dvoch. Čím viac monitorov tým lepšie, všakže ;-). Bolesti chrbtice, očí a hlavy a v neposlednom rade stres ako hlavný benefit spoločnosti. No úúplny dream job. MUST HAVE!

Vzťahy a komunikácia sú v korporáte na úplnom dne. Tam kde vládne ego, to nemôže ani inak byť.  Ja chcem vzťahy a komunikáciu medzi ľuďmi zlepšovať. Chcem byť dobrý k ľudom, bez toho aby som musel rozmýšľať, kto hrá na akú stranu a či tento je so mnou alebo proti. Čo to vôbec je? Veď by sme mali byť všetci spolu.

Byť šikovný? To sa neoplatí, pretože ak ste šikovnejší ako ten nad Vami alebo kopec iných ľudí, ktorí sú vyššie ako vy, začnú sa báť o svoje teplé hrejivé miestečka a vy si o chvíľu budete hľadať iného chlebodarcu.

Každý s každým súperí o iluzórnu predstavu toho, že aký on je kurva dôležitý pre túto firmu. Komu o to nejde, medzi krysami neprežije. Ten kto sa pokúsi znegovať, zrušiť alebo spochybniť niekoho vlastnú predstavu o svojej dôležitosti a jeho umelo vybudovaný rešpekt, narazí. Ten kto sa na nič nehrá, prehrá. Ten kto rešpektuje ľudí podľa vlastných skúseností a podľa vybudovaného rešpektu a nie podľa pozície, toho vytlačia. Ten kto nehrá túto hru podľa týchto pravidiel, dostane ban.

Oddelenia medzi sebou súperia a ukazujú na iné, že nič nerobia, zosmiešňujú sa navzájom a pritom nevedia čo ostatné oddelenia robia a aká je ich náplň práce. Dôležité je len ukázať, že ja pracujem na tom najdôležitejšom oddelení v korporáte a ja som jeho najdôležitejší článok. Ľudia sa k sebe správajú, ako potkany akurát kancelárske.

Žiadna, súdržnosť, kooperácia, iba závod, súperenie a preteky o neviditeľnú dôležitosť, ktorá je neviditeľným merítkom neviditeľnej firemnej hodnoty, na ktorú sa každá firma tak veľmi rada odvoláva.

Toto všetko ma práca v korporáte, v spoločnosti naučila. Som rád za túto skúsenosť, ale ak je hlavnou hlavnou pracovnou náplňou práca v strese, nie ďakujem. 

“Viem zvládať prácu pod tlakom a stresové situácie” – najväčšie klamstvo, ktoré som kedy mal napísané v životopise. “Nie, neviem”. A aj keby som vedel tak nechcem. A pokiaľ je toto hlavný atribút našich prijatí do zamestnania, tak to len potvrdzuje to, čo som spomínal hore, že sme len čísla. Sme len bioroboti vykonávajúci prácu.

Najhoršie na tom však je, že my si to tam píšeme dobrovoľne..