Vyberte stranu

O mne

Avšak tieto ideály ma donútili premýšľať nad životom a klásť si otázky:

  • Naozaj je najväčším naplnením ľudskej bytosti to, že má celý život stráviť prácou, ktorá ho nebaví a je mizerne zaplatená? Že náš voľný čas je obmedzený na 20 dní z 260tich, ktoré si nakoniec niekedy ani nemáme kedy vybrať alebo nemôžeme?
  • Naozaj sme odsúdení na denno-dennú frustráciu  z toho, že si nemôžeme dovoliť uspokojiť našu základnú potrebu bývania a sme nútení vziať si hypotéku?
  • Naozaj je život taký predpísaný? Detstvo, škola, zábava, nudná práca, neposlušné deti, nudná práca, Chorvátsko, nudná práca, nudná práca….dôchodok, smrť?
  • Naozaj tu nie je niečo viac? Nejaký konkrétny zmysel života?

Odpovede tipu: taký je život, časom si zvykneš. “A čo chceš robiť, veď nič nevieš”… ma neuspokojili.

A tak som sa začal vzdelávať, čítať knihy, hľadať informácie a to ma dostalo až sem, alebo iba sem..

Uvidíme kam povedú moje ďalšie kroky..

Moje meno je Marek a vytvoril som tento blog, na ktorom sa práve nachádzate – thinkbuilding.sk.

Som z rodiny, ktorá nebola priveľmi harmonická. Rodičia si boli navzájom cudzí, mali rozdielne pohľady svet. Na spoločných fotografiách vyzerali ako dvaja cudzí ľudia, jeden z Laponska a druhý z Konga, ktorých ste práve požiadali o spoločnú fotografiu. Jednoducho bez vzájomnej iskry, lásky a pochopenia. A teda kriky, hádky a nedorozumenia boli na dennom poriadku…

To mi samozrejme pokazilo ideály, ktoré každé dieťa v rodičoch vidí, a tak som si vytvoril svoje vlastné v mysli. Avšak ako malý chlapec som nevedel, čo to myseľ je. Tieto ideály sa ma držia doteraz, čo však paradoxne nie je vždy ideálne, pretože ideály vs. realita sú niekedy neférový zápas.