5 ľudských rád, ktoré Vám spravia život pokojnejším

od máj 7, 2018Vedomie4 komentáre

Tento článok neberte ako poučovanie ako sa má žiť a že pri dodržaní týchto piatich rád budete behom týždňa vyrovnaní sami so sebou a najšťastnejší na svete. To nie, sú to len rady, ktoré pomáhajú držať na uzde myseľ a emócie.

Sú to rady alebo zásady, ktoré ma sprevádzajú deň čo deň. Verte alebo nie, každý deň sa niekoľko krát pristihnem, že jednu zo zásad nedodržím. Napríklad, ako sa ponorím do myšlienok a začnem rozoberať včerajší rozhovor so sestrou alebo s priateľkou a analyzovať, že či som nepovedal niečo zlé..Potom sa “prebudím” a poviem si, myseľ ty koťuha, zase si ma dostala…

Ono nejde o to, nemyslieť na nič, ale o to aby sme ovládali myseľ my, nie ona nás.

Príjemné čítanie 🙂

Zmeniť návyky

Keď nevieme zmeniť náš život, skúsme zmeniť aspoň naše návyky, pretože sme tým, čo robíme opakovane. Návyky ukazujú, akí v skutočnosti sme. Návyky sú naším odrazom a stávajú sa naším charakterom.

Na to, aby sme mohli návyk zmeniť musíme ho pochopiť a odhaliť. Návyk je zautomatizovanie určitej reakcie alebo úkonu pri vzniku určitej situácie, ktorá si nevyžaduje uvedomenie si. Tzn., že naše návyky prebiehajú na podvedomej úrovni.

Naše návyky nás formujú. Môže nastať situácia, že návyk nie je v súlade s dlhodobými životnými zámermi a môže dôjsť k vnútorným konfliktom. Ak nastane situácia, návyk vs. zámer, takmer vždy zvíťazí návyk. Ku porazeniu návyku vedie dlhá cesta a jej sila tkvie v sile okamihu. Staré, zlé návyky môžeme najlepšie nahradiť novými, lepšími.

Musíme si dať pozor na akékoľvek frustrujúce momenty, malé prekážky, ktoré sú najväčšími nepriateľmi nových návykov, pretože nás môžu stáť pozornosť a vedomie. To sú tie okamihy kedy sa láme chlieb! Chce to len pevnú vôľu a ísť. Ísť ďalej aj keď sľub nedodržíme a návyk nad nami zvíťazí.

Chce to pokrok, nie dokonalosť. Pokrok má vždy niekde koniec, nie je nekonečný. Avšak treba naň nadviazať ďalším pokrokom. Dávať si postupné ciele, ktoré sú nami v tom aktuálnom rozpoložení dosiahnuteľné. Nie hneď sto percentnú dokonalosť, pri ktorej nedodržaní, sa samozrejme topíme v depkách a ničíme sa, že sme neschopní.

Vážiť si čas

Nemuseli ste čítať ani článok Sloboda a čas na to, aby ste vedeli, že čas je vzácny, rýchlo plynie a nedá sa vrátiť späť. V článku som sa viac venoval ich významu a nespomenul to, že aj napriek tomu, že človek chodí do práce, sa dá čas využiť rozumnejšie a viac v súlade s prirodzenými ľudskými hodnotami, ktoré v sebe podvedome máme.

Nemusíme tráviť toľko času na sociálnych sieťach. Viete koľko času by sme ušetrili a mohli ho venovať niečomu inému, keby sme nechodili na fejsbučik, instagramik po tom ako vstaneme, pri jedle, pred spaním.

Pri takom jedení, vieme čo jeme, ale nevieme ako chutilo. Na správy odpisujeme pri kráčaní. Takto si jednoducho nevážime čas a ani náš život, ktorému týmto jasne hovoríme, že ním pohŕdame.

Uprednostňujeme bezvýznamné činnosti pre nepretržitý kontakt s druhými, ale strácame kontakt sami so sebou. Týmto živíme v sebe diabla, ktorý nás porovnáva s inými a nie so samým sebou.

Ak hovoríme, že nemáme čas. Je to pravda, pretože čas na nejakú činnosť sa nevytvorí sám, keď ho strácame pri iných. Musíme si ho spraviť.

Keby sme pri každom nutkaní zobrať do ruky ten diabolský nástroj, urobili niečo, čo je pre nás prospešnejšie, život by bol oveľa jednoduchší. Tak skúsme nechať smartfón smartfónom a venujme plnú pozornosť tomu, čo robíme.

Čítať, vzdelávať sa

Osobný rozvoj, nemôžeme nechať len na život a príučky, ktoré nám dáva. Musíme sa o ňom rovnako učiť a získavať informácie ako o iných zaujímavých témach.

Život je skúsenosť, ale aby sme skúsenosť mohli pochopiť, musíme vedieť. Takže čítať čítať čítať..

Život žiť a nie myslieť

Život sa deje v prítomnosti. My ju venujeme premýšľaniu, analýze situácií, ktoré sa už stali alebo sa môžu stať. To je úplne zbytočné.

Premýšľanie je nekonečný proces bez konca, ktorý nikam nevedie a ešte nikdy nikoho niekam nedoviedol a ani nedovedie. Tak prestaňme nad všetkým tak premýšľať, analyzovať, rozoberať a venujme prítomnosť realite a nie myšlienkam.

Vychutnávajme si okamihy či sú príjemné, alebo nie. Keď si umývame zuby, tak sa sústreďme na ich umývanie a nie na to, čo všetko musíme urobiť v práci.

Život nie je len o pekných a jednoduchých okamihoch, ktoré dennodenne vidíme na profiloch sociálnych sietí. Prvým kľúčom k plnohodnotnému životu je prítomnosť, snažiť sa byť vedomý pri akejkoľvek činnosti!

Nebrať si nič osobne

Toto je najlepšia vlastnosť, ktorú môžeme aplikovať pre jednoduchší život. Dnes každý niečo tára, má potrebu kritizovať druhých hádzať na nich svoje súdy, hodnotenia, názory a ako sme sa v minulom článku, strach ako pilier systému dočítali, aj strach.

Henten urobil to, ja by som to urobil inak. Sú to len žvásty, na ktoré sa nikto nepýtal..Je to len ich pohľad na svet, ktorý im možno niekto vsugeroval. Oni sa ho zase snažia vsugerovať nám. My máme predsa ten svoj pohľad na svet, svoju pravdu.

Tak si nemusíme nechať vštepovať niečo iné… V tom mori názorov a súdov iných na nás im možno nezačneme veriť, ale zasejú sa do nás pochybnosti a neistota v naše rozhodnutia. Jednoducho vieme, že máme svoju pravdu, že to, čo hovorí ten druhý, tak jednoducho nie je.

Sú to jeho názory na nás, prečo by sa nás to malo dotýkať? Od malička je do nás vštepované, že je dôležité, čo si o nás druhí myslia a hovoria. Že sa máme snažiť vychádzať s každým, aby mali o nás dobrú mienku.

Cítime zodpovednosť za to, aby sme sa podobali ich predstave. To je dôvod, prečo tak lipneme na tom, čo o nás druhí hovoria a myslia si.. Cítime povinnosť súhlasiť s tými, ktorých máme radi. Ale nemusíme vždy súhlasiť ani s nimi. Aj oni hovoria to čo si myslia, ale to neznamená, že si to máme myslieť aj my.

Nezhoda je prirodzená, hoci nás učia, že nie. Ľudia zvyknú hovoriť svoje názory, aj keď nás to nezaujíma, takže toto zmeniť určite nemôžeme. To čo môžeme zmeniť je náš uhol pohľadu.. To či to prepustíme až k sebe, alebo nie, či to budeme brať osobne, alebo nie, to je na nás!